3. národné letecké dni Piešťany
Cez víkend som sa zúčastnil jednej vcelku vydarenej akcie, ktorá sa uskutočnila v neďalekých Piešťanoch. Jednalo sa už o tretí ročník Národných leteckých dní, nad ktorými prevzali podľa očakávaní záštitu príslušníci našich najvyšších politických špičiek - Róbert Kaliňák, Jaroslav Baška a Ivan Gašparovič. Tohto dvojdňového podujatia som sa, žiaľ, mohol zúčastniť iba v sobotu. Aj keď by mal byť program obidva dni približne rovnaký, prišiel som týmto napríklad o takú "chuťovku", akou je iba nedelný prelet E-3 Sentry s dvojicou stíhačov. Hold smola, nabudúci rok si to budem musieť zariadiť lepšie... V nasledujúcich riadkoch vám priblížim svoje subjektívne dojmy z tejto akcie a pridám aj zopár urobených fotiek.
Môj sobotný výlet začal pomerne krátkou cestou zo Źiliny do Piešťan. Využil som ponuku posilnených vlakových spojov, ktoré organizátori zabezpečili špeciálne pre toto podujatie a pohodlne som docestoval. Už počas cesty vlakom som začal pociťovať skvelú atmosféru leteckých dní. Kde-tu bolo počuť rozhovory prvých nadšencov o letectve a o výkonoch a zložitých funkciách ich fotoaparátov. Po našom priblížení sa k Piešťanom bola táto atmosféra umocnená aj niekoľkými preletmi jednej z akrobatických skupín ponad náš vlak, ktorá nás svojimi letmi v presných formáciách akoby pozývala na letecký deň.
Odvoz návštevníkov z vlakovej stanice na letisko a späť zabezpečovala bezplatná kyvadlová doprava. Preto hneď po zastavení vlaku sme nasadli do už pripraveného autobusu a bez zbytočných strát času sme zamierili na letisko. Pre zhustenú premávku tvorenú stovkami osobných áut snažiacich dostať sa na letiskové parkovisko cesta trvala dlhšie, na všetkých dôležitých uzloch však bola prítomná polícia, ktorá plynulo riadila premávku.
Ku vstupnej bráne letiska som sa dostal približne o 10-tej hodine a krátko po zakúpení vstupenky sa dozvedám od jedného z moderátorov programu, že počet návštevníkov už prekročil číslo 11 tisíc! Budem preto veľmi zvedavý na oficiálny údaj o celkovej návštevnosti, ktorá by mala byť podporená i priaznivým počasím a sľúbenou účasťou strojov z jedenástich krajín sveta.
Oficiálne odštartovanie tretieho ročníka Národných leteckých dní začalo krátko po desiatej hodine otváracími príhovormi a ďalšími oficialitami, ktoré tradične sprevádzajú každé takéto podujatie. Ozvučenie areálu bolo výborne "zmáknuté" a preto som všetko zreteľne počul aj na väčšiu vzdialenosť od hlavného pódia. Mohol som sa tak venovať foteniu a prehliadke odstavenej techniky bez obavy, že mi niečo utečie. Začal som teda hneď z kraja a tu sú moje prvé fotografie:
(Na Národných leteckých dňoch boli vystavené aj niektoré exponáty patriace Vojenskému historickému múzeu Piešťany, ktoré ešte pred niekoľkými rokmi slúžili v našich ozbrojených silách. Ak to bolo pre niekoho málo, mohol využiť ešte možnosť voľného vstupu do tohto múzea počas celého víkendu. Na tejto fotke "pózuje" odstavený MiG-21.)
(Ďalší dnes už len múzejný exponát - bývalý slovenský Su-22.)
(Francúzske farby hájila na leteckom dni Mirage 2000D.)
(L159 Alca je ľahký podzvukový viacúčelový letún vyrábaný v susednej Českej republike. Okrem statických ukážok ho mohli diváci obdivovať aj v pútavých preletoch.)
(Momentálna pýcha českého letectva - jeden z prenajatých strojov Jas-39 Grippen.)
(Tak s rozpoznaním tohto stroja nemala problém určite drtivá väčšina návštevníkov leteckého dňa a pre mňa bol jedným z najkrajších exponátov. MiG-29 v slovenských farbách.)
(MiG-29 v pozadí s cisternou po dotankovaní paliva.)
(Univerzálny ťahač leteckej techniky Talet 30. Je vyrábaný slovenskou firmou WAY INDUSTRY, ktorá je okrem iného výrobcom aj odmínovacieho zariadenie Božena.)
(Obdiv vzbudzoval i americký transportný letún C-130E Hercules. Zanedlho po vytvorení tejto fotky bol zvedavcom umožnený vstup do jeho útrob, čo sa z diaľky dalo poznať podľa dlhokánskej fronty.)
Jedným z reklamných partnerov podujatia bola aj piešťanská letecká škola Seagle Air. Spolu s českou leteckou školou F-air tu vystavovali na obdiv svoje ĺahké cvičné lietadlá:
Hneď vedľa uvedených cvičných strojov leteckých škôl sa nachádzala ďalšia vojenská technika. Záchranársky Mi-17 zaradený do slovenského systému Search and Rescue v nápadnej čiastočne žltej kamufláži a transportný L-410 Turbolet českej výroby v slovenských farbách.
Po odfotení transportného L-410 sa Národné letecké dni oficiálne začali i na piešťanskom nebi. Prvá dvadsaťminútovka patrila výlučne slovenským strojom. Vzbudzovala obdiv u starších návštevníkov a neskrývané nadšenie u malých detí. V priestore letiska som zaregistroval tri veľkoplošné obrazovky, na ktorých bolo zobrazované to najdôležitejšie, čo sa práve dialo a kvalitné ozvučenie akcie som už spomínal v úvode. Toto spolu so zaujímavými informáciami od moderátorov programu, občas prerušovanými revom leteckých motorov, prezrádzalo profesionálnu prípravu celej akcie.
Najväčším zážitkom z tejto časti programu bol podľa reakcií môjho bezprostredného okolia prelet veľkých transportných lietadiel (Jak-40, Tu-154) a ohlušujúci rachot dvojice motorov MiGov-29. Pre silný bočný vietor, ktorý komplikoval život organizátorom i účinkujúcim, hrozilo, že sa neuskutoční plánovaný výsadok vojakov 5. pluku špeciálneho určenia zo Žiliny nad piešťanským letiskom. Nakoniec bol však zoskok povolený a vojaci vysadení z transportného L-410 "doplachtili" do miesta určenia pred hlavnou tribúnou s minimálnymi odchýlkami. Počas ich presného dosadania sprevádzaného potleskom divákov som si na chvíľu s fotoaparátom odbehol k ďalším exponátom piešťanského múzea. Tentoraz som si na mušku vzal americké nákladné vozidlá z obdobia druhej svetovej vojny:
Neďaleko týchto vozidiel sa nachádzalo zopár príslušníkov Slovenských ozbrojených síl pôsobiacich v medzinárodných silách EUFOR a tak mi to nedalo nevyfotiť si ich. :) Za nimi v pozadí fotografie sa rozprestieralo vojenské "mestečko" pozostávajúce zo stanov či pospájaných buniek pozakrývaných maskovacími sieťami (vľavo vzadu). Okrem priestorov pre zúčastnených vojakov sa tam nachádzali aj rôzne lákadlá pre bežného návštevníka, ako napríklad poľná pekáreň s možnosťou ochutnávky práve upečeného pečiva či regrutačné stredisko.
Po preskúmaní aj tejto časti areálu som sa s niekoľkými letákmi v ruke, určenými na neskoršie preštudovanie, vrátil k pristávacej dráhe, nad ktorou práve dokončieval pilot MiGu-29 svoju ukážku z vyššej pilotáže a vychutnával si ďalšie letové ukážky. Tie sa obecenstvu práve chystal predviesť český pilot práve štartujúceho Grippenu. Toho po sérii krásnych manévrov vystriedala mladá chorvátska akrobatická skupina Krila Oluje (Krídla búrky), prvý krát verejnosti predstavená iba v roku 2004. Vydarené a pohľadné manévre akrobatických pilotov lietajúcich na šiestich strojoch Pilatus PC-9 komentoval po anglicky chorvátsky generál a jeho výklad bol následne prekladaný do slovenčiny.
V ďalšej časti programu mali diváci možnosť vidieť vo vzduchu dve české L-159 pomocou pripravenej pirotechniky "útočiace" na letisko, rakúsky Eurofighter Typhoon a holandskú F-16 v nápadnej oranžovej kamufláži. Zrejme pre určitý časový sklz, do ktorého sa organizátori dostávali, bol počas letovej ukážky F-16 pred hlavnou tribúnou zároveň rozostavaný a okomentovaný protilietadlový raketový systém a ženijná jednotka.
Po tejto ukážke, kedy sa k štartu pripravovala netrpezlivo očakávaná americká obojživelná Catalina, som zamieril do severnej časti areálu, kde bola umiestnená už poskladaná protilietadlová jednotka a ženisti. Za burácania dvoch motorov Cataliny som sa pustil do fotenia, s ktorým som musel počas letových ukážok prestať, lebo môj fotoaparát fotenie rýchlych lietadiel vo výškach uspokojivo nezvládal. :)
Medzitým čo som fotil ženistov a protilietadlovú obranu, začala pred hlavnou tribúnou ukážka zabezpečeného prevozu peňazí, na ktorý zo vzduchu dohliadala dvojica bojových vrtuľníkov Mi-24. Tento konvoj bol prepadnutý zamaskovanými ozbrojencami, ktorí boli však po krátkom čase úspešne zneškodnení. Následne dostával návštevníkov do údivu vynikajúci maďarský akrobat Zoltán Veres lietajúci na špeciálnom stroji Extra-300S. Ešte pred jeho vystúpením však prebehol prepad historického vlaku s "ozbrojenou" posádkou z klubov železničnej histórie z Bratislavy a Vrútok, na ktorý útočil pilot lietadla Let C-11 (Jakovlev Jak-11) z Českej republiky. V tomto čase som bohužiaľ už musel pomýšľať na odchod a tak prelety slovenskeho L-39 a poľskej akrobatickej skupiny Orlík som sledoval iba cestou na železničnú stanicu.
Celkovo som mal z tohto príjemne stráveného sobotného dňa pozitívne pocity. Mal som radosť z pekného počasia, z množstva lietadiel až z 11-tich krajín (aj keď nevidenie srbského SOKO G-2 Galeb pre nedostatok času ma dosť mrzí) a z dobre vykonanej práce organizátorov. Tú však v mojich očiach znížilo nešťastné umiestnenie hlavnej tribúny a VIP parkoviska! Tí, ktorí boli na tejto akcii vedia, o čom píšem a ostatným sa to pokúsim vysvetliť.
Na takýchto akciách býva obvykle určená jedna letisková dráha a okolo nej sa z jednej strany za zábranami zhromažďujú diváci. Aj v Piešťanoch to bolo tak, ibaže zhruba od polovice línie vyhradenej divákom až do tri štvrte sa rozliehalo VIP parkovisko a hneď vedľa neho tribúna pre rečníkov, komentátorov a hostí. Pri letových ukážkach takéto rozmiestnenie neprekážalo nikomu, pretože letiace stroje bolo vidno dobre skoro vždy. Problém však nastal, keď sa konali "pozemné" ukážky, napr. rozloženie protilietadlového systému, bojové umenie vojakov, prepad kolóny prevážajúcej peniaze atď. Toto všetko sa konalo výlučne pred hlavnou tribúnou a veľká časť návštevníkov z toho nemala nič, pretože na takéto veci veľkoplošná obrazovka skutočne nestačí.
Na zlepšenie tejto situácie v budúcich ročníkoch by podľa mňa stačilo HLAVNE odsunúť nezmyselne postavené parkovisko, ktoré návštevníkom zaberá dobré miesta na sledovanie a presunúť hlavnú tribúnu oproti "diváckej línii" na druhú stranu letiskovej dráhy. Návštevníci by boli tým pádom menej roztiahnutí po dĺžke dráhy a videli by oveľa viac i z dynamických ukážok na zemi ako aj z diania na tribúne. Dúfam, že do budúcna sa toto zmení a ďalší ročník bude už len o príjemných zážitkoch.
A nakoniec mi nezostáva nič iné, ako aj týmto spôsobom vyjadriť svoju vďaku za inak výbornú prácu organizátorov a skvelé výkony všetkých zúčastnených. ĎAKUJEM!